Li mayonèse èmacralêye
Par

Le récit présenté ici est rédigé en wallon. Une version française est disponible ici .

C‘èsteût l'sîse dè Noyé. D'j èsteû el mohone avou m'papa. Mi mame, kessîre à l'Innovation ovréve on pô pus târd à cose del fièsse à v'né.Elle aveut d'mandé a m'papa dè dressî l'tâve po l'soper. Awè, mins divant d'èl fé, i faléve bin mète li min al passe po poleûr rimpli les assiètes. Ossi, m'papa èt mi nos nos avans mètou a l'ovrèdje po-z-aprèster lès amagnîs.

Li robète cuhéve dèdja doûcemint sol l'cwène del sitouve. Mi papa pèléve les crompîres po fé lès fritches. Ine salade trimpéve divins on p'tit seyê d'èwe. Volant d'né on côp d'min, dji di à m'papa qui dj'aléve fé l'mayonèse pô mète so l'salade. Savez-ve bin fé çoula, vos ? mi d'ha m'papa. Awè, awè, vos-alez vèyî, ça îrè tot seû !

Dji prind ine profonde assiète, dji spèye in oû, dji wade li djene po l'mahî avou n'nokète di mostade. Dji maltôte ine miyète, pwis dji prind ine botèye qu'èsteût so l'tave, sins  prinde astème, pinsant qu-c'èsteût  d'l'ôle. Dj'énnè mèt on  spritcha è l'assiète, pwis, avou ine fortchète, dji k'mince à toûrner. Après on moumint dji m'aporçu qui l'mayonèse ni vout nin prinde. Dj'èl di à m'papa. I'm rèspond : mètez quéquès gotes de freud èwe dissus pô lî fé sogne. Magré çoula, li mayonèse ni voléve todi nin prinde. Mi papa mi r'loukive fé. Tot d'on côp, i'm prind l'assiète foû dès mins, il atrape li fortchète èt k'mince â toûrner ossi vite qu'on moteûr di « hors bord ».

Tot djurant, i r'mèt on pô d'èwe, on pô d'ôle. Rin a fé, li mayonèse ni vout todi nin prinde. Ossi rodje qu'ine  crèssôde, i drouve li f'gnèsse. Ci côp châl, dit-st-i, dji lî va d'ner on côp d'freûd. Par bel ou par lède i farè bin qu'èle prinse. Dès tins qu'i tchipotéve a l'ouh, dji tape in oûy so l'tave èt m'aporçû qui l'botèye d'ôle esteut a fêt' dè vin dè Muscadet. Quwand dj'èl mostra a m'papa, dji comptéve qu'aléve toumer d'ine ataque. Massî gamin qui v's-estez ! Awè pa, damadje qui c'esteut dè Muscadet, avou dè pèket, vos arez fet d'l'advocaat. Dja d'vou bin vite mi savé po nin ramassé on pètard so l'gueûye.

Jean de la Marck